Reflex
Reflex je adaptačná reakcia živočíchov, podmienená podráždením receptorov a sprostredkovaná centrálnou nervovou sústavou. Je základnou funkčnou jednotkou nervovej sústavy.
Charakter reflexu je určený usporiadaním systému receptor – riadiace centrum – efektor, tzv. reflexného oblúka. Najjednoduchší reflexný oblúk (monosynaptický) tvoria 2 neuróny. Zmenou vonkajšieho prostredia sa aktivuje vzruch v neuróne, ktorý ho vedie dostredivým smerom (centripetálne) do centra (ktoré v tomto prípade chýba) a synapsou sa prenáša na druhý neurón, ktorý vedie vzruch odstredivým smerom (centrifugálne) k efektoru. Kompletný (polysynaptický) reflexný oblúk sa skladá z piatich častí:
- receptor (napr. hmatové teliesko)
- aferentná dráha (napr. senzitívny nerv)
- centrum spracovania informácie (napr. mozog)
- eferentná dráha (napr. motorický nerv)
- efektor (napr. sval)
Klasifikácia reflexov
[upraviť | upraviť zdroj]- podľa typu receptorov: interoceptívne (receptory vnútorného prostredia), proprioceptívne (receptory v pohybovej sústave) a exteroceptívne (receptory vonkajšieho prostredia)
- podľa riadiaceho centra: centrálne (miechové a mozgové), periférne (axónové a gangliové)
- podľa typu efektora: somatické a autonómne
- podľa vzniku: podmienené (získané) a nepodmienené (vrodené)
Nepodmienený reflex
[upraviť | upraviť zdroj]Nepodmienený reflex je vrodená reakcia organizmu, rovnaká u členov daného druhu. Nepodmienené reflexy sa vyznačujú trvalou a jednoznačnou súvislosťou medzi pôsobením na ten či onen receptor a určitou odpoveďou, zabezpečujúcou prispôsobenie sa organizmov stabilným podmienkam života. Nepodmienené reflexy sa spravidla uskutočňujú prostredníctvom miechy a nižších častí mozgu. Zložité komplexy a reťazce nepodmienených reflexov sa nazývajú inštinktmi.[1] Medzi nepodmienené reflexy patrí napr. kašľanie, kýchanie, žmurkanie, cicanie, žuvanie, vracanie, vylučovanie slín pri jedle alebo odtiahnutie ruky od horúceho predmetu.
Podmienený reflex
[upraviť | upraviť zdroj]Podmienený reflex je reakcia, ktorú organizmus získava počas života, a ktorou odpovedá na podráždenie receptorov. U človeka a vyšších živočíchov sa podmienené reflexy vypracúvajú tvorením dočasných spojov v mozgovej kôre a slúžia ako mechanizmy pri prispôsobovaní sa zložitým premenlivým podmienkam vonkajšieho prostredia. Podmienený reflex sa nekončí činnosťou, ale vnímaním a hodnotením jej výsledku (cf spätná väzba).[2][3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Reflex
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- *KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)