(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Myšiak hôrny – Wikipédia Preskočiť na obsah

Myšiak hôrny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Myšiak lesný)
Myšiak hôrny
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Buteo buteo
Linnaeus, 1758
Synonymá
myšiak lesný,
myšiak obyčajný

Mapa rozšírenia myšiaka hôrneho
     Hniezdiaci
     Stály
     Zimujúci
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Myšiak hôrny (iné názvy: myšiak lesný, myšiak obyčajný[3], staršie: myšiak, kaňa, kaňúr; lat. Buteo buteo) je dravý vták z čeľade jastrabovitých (Accipitridae). Má strednú veľkosť. Je to najpočetnejší dravec v Európe aj na Slovensku. [4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov myšiak hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]
V lete

Dorastá do veľkosti 50 až 57 cm, v rozpätí krídel meria 113 – 130 cm[5] a váži 775 – 975 g.[6] Má kompaktnú postavu, dlhé široké krídla s čiernymi koncami letiek, v lete široko roztvorený, krátky, zaokrúhlený chvost s tmavým pruhovaním a s tmavou páskou na konci, žlté neoperené končatiny a žltý, na konci čierno sfarbený zobák. Myšiak hôrny má zo všetkých vtáčích druhov jedno z najpremenlivejších sfarbení operenia, ktoré sa môže pohybovať od čisto bielej až po takmer čiernu.[5] Všeobecne pritom platí, že zvrchu je vták sfarbený jednoliato, zatiaľ čo spodok tela máva svetlejší a aspoň čiastočne pruhovaný. Pohlavia sú sfarbené rovnako.[7]

V Strednej Európe hrozí zámena s veľmi podobným, ale vzácnejším myšiakom severským (Buteo lagopus), ktorý má svetlý chvost a izolovanou tmavou škvrnou v ohybe spodku krídla, a s včelárom lesným (Pernis apivorus), ktorý má na rozdiel od myšiak hôrneho žlté oči a užšie krídla.[8]

Hlas

[upraviť | upraviť zdroj]

Ozýva sa najčastejšie mňaukavým, ďaleko počuteľným „vijé“, ktoré často napodobňuje sojka škriekavá (Garrulus glandarius). Mláďatá o potravu už od prvého dňa žobrajú pretiahnutým „piiij piiij“, ktoré sa s pribúdajúcim vekom stáva hlbším a hlasitejším.[9] (Prehrať nahrávka s varovným hlasom).

Rozšírenie a početnost

[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v takmer celej Európe s výnimkou Islandu, časti Írska a Škandinávskeho polostrova,[5] východne zasahuje v podobe širokého pruhu cez Strednú Áziu až po Japonsko. Zatiaľ čo v Európe sú populácie predovšetkým stále (s výnimkou tých severských), ázijskí jedinci na zimu väčšinou migrujú na juh a juhovýchod kontinentu (pozri mapku s rozšírením).[6]

V Európe je myšiak hôrny s takmer 1 miliónom hniezdiacich párov najhojnejším dravcom vôbec.[5]

V Česku sa zdržuje početne po celý rok, hniezdi tu v počte 9 500 – 13 000 párov, a to až po nadmorskú výšku 1 300 m n. m., a zimuje v počte 20 000 – 50 000 jedincov.[10] V jeho populačnom trende bol pritom v minulých rokoch zaznamenaný mierny vzostup.[11]

Hniezdi v lesoch, za potravou lieta na otvorené priestranstvá, ako napr. polia, lúky alebo pastviny;[5][7] často vysedáva aj vedľa ciest.[6]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je myšiak stály až prelietavý vták. Severské jedince tiahnu približne južným smerom a môžu tu zimovať.[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 5 000 - 7 000, zimujúcich jedincov 13 000 - 25 000. Na území Slovenska bolo hniezdenie dokázané alebo pravdepodobné na 97,2 % mapovacích kvadrátov, zimovanie bolo preukázané na 95,10 % mapovacích kvadrátov.[12] Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%. [12] Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón.[12] V roku 2001 LR - menej ohrozený.[13]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 8000 – 15000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[14] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][15][16]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 10000 – 15000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[17]

Správanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas obdobia hniezdenia sú myšiaky teritoriálne, mimo tohto obdobia, hlavne v oblastiach s nadbytkom potravy, však často tvoria menšie voľné skupiny. Tie možno zaznamenať aj počas sťahovania. Je známy vďaka svojim zásnubným letom, pri ktorých kruhovo plachtí, voľne padá a opäť stúpa.[18]

Potrava

[upraviť | upraviť zdroj]

Štruktúra potravy môže byť podľa miestnych podmienok, aj vzhľadom k premenlivému životnému priestoru myšiaka, silno variabilná.

Myšiak na pozorovateľni (tmavá morfa)

Jeho potrava je tvorená hlavne malými cicavcami, v Strednej Európe ide predovšetkým o hraboša poľného (Microtus arvalis). Požiera aj vtákov, väčšinou mladé jedince, plazy (jašterice, hady), červy, obojživelníky (najmä žaby) a ryby, konkrétne mŕtve alebo umierajúce jedince. Často vyhľadáva i autami zrazené zvieratá, čím sa sám vystavuje nebezpečiu kolízie s vozidlami.[9][19]

V oblasti okolo Castellu v bavorskom obvode Dolné Fransko bolo v rokoch 1945 až 1960 preukázaných 384 druhov ukoristených zvierat na hniezdach, pričom cicavce (hlavne myši) tvorili 70 % a vtáky 12 %. Zvyšok tvorili plazy 15 % a obojživelníky 3 %[20].

V rokoch 1981 – 1984 bola v okolí Berlína uskutočnená štúdia zaoberajúca sa zložením potravy u ešte neoperených mláďat. Na hniezdach bolo ako korisť zaznamenaných celkom 257 druhov živočíchov, z čoho 37 % predstavovali malé cicavce (predovšetkým hraboše), 59 % vtáky, 1 % plazy, ďalšie 1 % obojživelníky a ostávajúce 2 % ryby.[21]

Hniezdenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Pohlavne dospieva v 2. alebo 3. roku života.[22] Páry sú monogamné a často spolu vydržia po celý život. Rozmerné hniezdo z vetví buduje spravidla vysoko v korune stromu. Prvé vajce samice začínajú v Strednej Európe klásť už v marci, väčšinou však až v polovici apríla. V jednej znáške bývajú zvyčajne 2 až 3, niekedy aj 1 alebo 4 biele, červeno-hnedo škvrnité, priemerne 56 x 45 mm veľké vajcia vážiace asi 60 g.[23] Sú kladené v intervale 2 až 3 dní a na ich 33 – 35 dennej inkubácii sa zúčastňujú obidvaja rodičia. Mláďatá hniezdo opustia po 42 – 49 dňoch, ale stále sa nachádzajú v jeho blízkosti a ešte ďalších 6 – 10 týždňov sú rodičmi kŕmené. Potom hniezdne teritórium opustia a usadia sa zvyčajne niekoľko kilometrov od jeho hraníc. Napriek tomu však boli zaznamenané aj prípady, keď sa mláďa uchýlilo od hniezda vo vzdialenosti celých 200 km.[22]

Mláďatá v hniezde
Buteo buteo

Úmrtnosť mladých vtákov v prvom roku života predstavuje 51 %, v druhom roku 32 % a v treťom roku už iba 29 %.[24]

V prírode sa často dožíva asi 10 rokov. Najstarší vo voľnej prírode žijúci jedinci sa dožili celých 26 rokov.[19]

Hrozby

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnej dobe myšiaky ohrozuje predovšetkým prenasledovanie, kolízie s vozidlami, zranenia na drôtoch elektrického napätia, rušenie na hniezdiskách a výrub lesov, ktoré často vedú k strate hniezd.[19]

Klasifikácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Myšiak hôrny je jedným z 28 zástupcov rodu Buteo, ktorý je v Eurázii a Afrike zastúpený 10 druhmi. jeho najbližším príbuzným sú myšiak hrdzavý (B. rufinus), myšiak východný (B. hemilasius) a myšiak vrchovský (B. oreophilus), s ktorými tvorí tzv. superdruh.[25]

Poddruhy

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozoznávame 11 poddruhov:[25][26]

Ochrana

[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[27]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-01]. Dostupné online.
  4. ↑ a b MYŠIAK LESNÝ (MYŠIAK HÔRNY, BUTEO BUTEO) [online]. dravce.sk. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e VOLKER, Dierschke. Ptáci. Praha: Euromedia Group, k. s.. ISBN 978-80-242-2193-9.
  6. ↑ a b c KHOLOVÁ, Helena (autorka českého překladu). Ptáci. Praha: Euromedia Group, k. s.. ISBN 9788024222356.
  7. ↑ a b BEZZEL, Einhard. Ptáci. Dobřejovice: Rebo Productions CZ. ISBN 9788072342921.
  8. ↑ pozri ilustráciu letiacich dravcov v Dierschkeovi (citácia č. 2) na stranách 144–145
  9. ↑ a b U. Glutz von Blotzheim; K. M. Bauer, E. Bezzel: Handbuch der Vögel Mitteleuropas, Band 4 Falconiformes. Akademische Verlagsgesellschaft, Frankfurt am Main 1971 ISBN 3-400-00069-8
  10. ↑ DUNGEL, Jan; HUDEC, Karel. Atlas ptáků České a Slovenské republiky. Praha: Academia. ISBN 9788020009272.
  11. ↑ Jednotný program sčítání ptáků [online]. Česká společnost ornitologická, [cit. 2010-08-23]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Myšiak hôrny/Myšiak lesný, s. 189 - 191.
  13. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  14. ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
  15. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  16. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  17. ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
  18. ↑ R. G. Bijlsma (1998): Handleiding veldonderzoek Roofvogles. 2. upravené vydanie, KNNV, Utrecht. str. 134 (nemecky)
  19. ↑ a b c T. Mebs, D. Schmidt: Die Greifvögel Europas, Nordafrikas und Vorderasiens. Franckh-Kosmos Verlags GmbH & Co. KG, Stuttgart 2006 ISBN 3-440-09585-1 (nemecky)
  20. ↑ Mebs, T. (1964): Zur Biologie und Populationsdynamik des Mäusebussards (Buteo buteo) unter besonderer Berücksichtigung der Abhängigkeit vom Massenwechsel der Feldmaus (Microtus arvalis). J. Orn. 105, str. 247–306
  21. ↑ Hastädt, V. & Sömmer, P. (1987): Ein Beitrag zur Ernährung nestjunger Mäusebussarde Buteo buteo (L.). Populationsökologie Greifvogel- u. Eulenarten 1, str. 267–277
  22. ↑ a b P. E. Davis, J. E. Davis (1992): Dispersal and age of first breeding of Buzzards in Central Wales. British Birds 85, str. 578–587 (anglicky)
  23. ↑ S. Cramp, K. E. L. Simmons: The Birds of the Western Palearctic, Vol. 2. Oxford University Press, Oxford 1980 ISBN 0-19-857505-X (anglicky)
  24. ↑ T. Mebs (1964): Über Wanderungen und bestandsgestaltende Faktoren beim Mäusebussard (Buteo buteo) nach deutschen Ringfunden. Vogelwarte 22, str. 180–194
  25. ↑ a b L. Kruckenhauser, E. Haring, W. Pinsker, M. J. Riesing, H. Winkler, M. Wink, A. Gamauf (2004): Genetic vs. morphological differentiation of Old World buzzards (genus Buteo, Accipitridae). Zoologica Scripta, 33, str. 197–211 (anglicky)
  26. ↑ Eurasian Buzzard (Buteo buteo) [online]. The Internet Bird Collection, [cit. 2010-08-23]. Dostupné online. (anglicky)
  27. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  • BirdLife International 2014. Buteo buteo. The IUCN Red List of Threatened Species. Version 2014.2. <www.iucnredlist.org>. Prístup 22. august 2014.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Káně lesní na českej Wikipédii.
  • NATURA 2000, Atlas živočíchov: myšiak lesný Archivované 2014-08-26 na Wayback Machine
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Myšiak_hôrny&oldid=7927782“