Pioneer 10
| Pioneer 10 | |
|---|---|
 Umelecká predstava sondy Pioneer 10 | |
| Prevádzkovateľ | Ames Research Center - NASA |
| Výrobca | USA |
| Typ misie | planetárna sonda |
| Prelet okolo | Jupiter, vonkajšie oblasti slnečnej sústavy |
| Dátum preletu | 3. december 1973 |
| Dátum štartu | 3. marec 1972 01:49:00 UTC |
| Kozmodróm | Cape Canaveral |
| Nosná raketa | Atlas/Centaur/TE364-4 |
| Trvanie | nedefinované (posledné spojenie 23. januára 2003) |
| COSPAR ID | 1972-012A Space 40 |
| Kat. číslo | 5860 |
| Hmotnosť | 258 kg |
Pioneer 10 (alternatívny názov Pioneer F) bola prvá kozmická sonda, ktorá preletela cez pásmo asteroidov a vykonala priame pozorovania Jupitera, popri ktorom preletela 3. decembra 1973. Sonda štartovala 3. marca 1972 z komplexu 36A na základni vzdušných síl v Cape Canaveral. Pioneer 10 je v súčasnosti na ceste k hviezde Aldebaran, ktorá je v Súhvezdí Býka. Ako jediná sonda smeruje do zimného súhvezdia severnej oblohy, ostatné štyri sondy opúšťajúce slnečnú sústavu mieria na opačnú stranu, do letnej, resp. nevychádzajúcej južnej oblohy.
Podľa niektorých definícii sa Pioneer 10 stal prvým umelým telesom opúšťajúcim slnečnú sústavu (Úniková rýchlosť). S určitosťou je však prvým ľuďmi postaveným telesom, ktorého trajektória viedla mimo slnečnej sústavy. Sonda však stále nedosiahla heliopauzu ani Oortov oblak, takže sa ešte pohybuje vnútri slnečnej sústavy. V súčasnosti (máj 2022) je sonda od Zeme vzdialená takmer 132 au, čo je viac než 18 svetelných hodín. Ročne narastá táto vzdialenosť približne o 2,5 au. Po Voyageri 1 je druhým najvzdialenejším človekom vyrobeným telesom od Zeme.[1]
Úlohou Pioneeru 10 bolo štúdium:
- medziplanetárnych a planetárnych magnetických polí
- veličín slnečného vetra
- kozmického žiarenia
- oblasti prechodu heliosféry
- veľkého množstva bezfarebného vodíka
- rozdelenie, veľkosť, hmotnosť, prúdenie a rýchlosť prachových častíc
- polárnej žiary Jupitera, jeho rádiových vĺn
- atmosféry Jupitera a niektorých jeho mesiacov, najmä Io
Časová postupnosť
[upraviť | upraviť zdroj]
- 3. marec 1972 Štart sondy.
- 15. júl 1972 Vstúpil do pásma planétok.
- 3. december 1973 Pioneer 10 poslal prvé detailné snímky Jupitera.
- 13. jún 1983 Pioneer 10 prešiel obežnou dráhou Neptúna, najvzdialenejšou planétou. (Hoci v tej dobe bolo Pluto považované za planétu, bolo bližšie k Slnku ako Neptún kvôli jeho excentrickej obežnej dráhe)
- 31. marec 1997 Koniec misie.
- 17. február 1998 Voyager 1 predbieha Pioneer 10 ako najvzdialenejší človekom vytvorený objekt od Slnka a to vo vzdialenosti 69,419 astronomických jednotiek (
AU ). Voyager 1 sa pohybuje ďalej od Slnka rýchlosťou o 1AU za rok rýchlejšie ako Pioneer 10. - 2. marec 2002 Úspešný príjem telemetrie. 39 minút údajov prijatých zo vzdialenosti 79,83
AU . - 27. apríl 2002 Posledný úspešný príjem telemetrie. 33 minút čistých údajov bolo prijatých zo vzdialenosti 80,22
AU . - 23. január 2003 Bol prijatý posledný, veľmi slabý signál z Pioneera 10. Ďalšie signály boli priveľmi slabé na to, aby ich bolo možné zachytiť.
- 7. február 2003 Neúspešný pokus o spojenie.
- 30. december 2005 Pioneer 10 bol vo vzdialenosti 89,7
AU od Slnka.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pioneer 10
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Kozmické sondy - opúšťajúce slnečnú sústavu [online]. [Cit. 2022-05-04]. Dostupné online.