Procol Harum
Procol Harum | |
---|---|
Procol Harum v roku 2001
| |
Základné informácie | |
Pôvod | Londýn, Anglicko |
Žáner(-re) | Progresívny rock, baroque rock, art rock, psychedelický rock, symfonický rock, Blues rock |
Pôsobenie | 1967 – 1977, 1991 – 2022 |
Vydavateľstvá | Regal Zonophone, Reprise (US), A&M, Chrysalis, Deram |
Webstránka | ProcolHarum.com |
Členovia skupiny | |
Gary Brooker Keith Reid Geoff Whitehorn Matt Pegg Josh Phillips Geoff Dunn | |
Bývalí členovia | |
Dave Knights Matthew Fisher Ray Royer Bobby Harrison B.J. Wilson Robin Trower Chris Copping Dave Ball Alan Cartwright Mick Grabham Pete Solley Dee Murray Mark Brzezicki Dave Bronze Jerry Stevenson Don Snow | |
Procol Harum je britská rocková skupina, ktorá vznikla v roku 1967. Patrí medzi tie zoskupenia, ktoré výrazne prispeli k rozvoju progresívneho a neskôr aj symfonického rocku. Napriek tomu, že kapela bola známa štýlom, ktorý bol silne ovplyvnený barokovými a klasickými vplyvmi ich hudobný prejav je poznačený hlavne blues, R&B a soulom.
Kapela vznikla v meste Southend-on-Sea v anglickom grófstve Essex na základoch skupiny The Paramounts, ktorá sa v roku 1964 so svojou verziou skladby „Poison Ivy“ od autorskej dvojice Jerry Leiber a Mike Stoller (autori viacerých hitov Elvisa Presleya) dostala na 35. miesto do britských singlových rebríčkov. Viedli ju vtedy Gary Brooker a Robin Trower a spoluúčinkovali s nimi Chris Copping a B. J. Wilson. Skupina sa potom ako nedosiahla žiadny ďalší výrazný úspech rozpadla.[1]
V apríli roku 1967 začal Brooker spolupracovať s básnikom Keithom Reidom, s hráčom na organ Hammond, Matthewom Fisherom, gitaristom Rayom Royerom a hráčom na basovú gitaru, Davidom Knightsom.[1] Názov Procol Harum, dal tomuto novému zoskupeniu ich vtedajší manažér Guy Stevens podľa mena barmskej mačky, ktorú doma chovala jeho priateľka.[2] Zloženie kapely sa v priebehu rokov viackrát menilo.
Ich najznámejšou skladbou je nahrávka „A Whiter Shade of Pale“.[3] Singel s touto nahrávkou so svojim dosiahnutým predajom 10 miliónov nosičov sa nachádza v čele rebríčka najpredávanejších singlov sveta. V roku 2004 ho časopis Rolling Stone dal na 57. miesto zoznamu najlepších skladieb všetkých čias.
V októbri roku 2012 bola skupina Procol Harum nominovaná na uvedenie do Rokenrolovej siene slávy, no táto nominácia bola neúspešná.[4]
Členovia skupiny
[upraviť | upraviť zdroj]- Súčasní členovia
- Gary Brooker – spev, klavír (1967 – 1977, 1991 – súčasnosť)
- Keith Reid – texty (1967 – 1977, 1991 – súčasnosť)
- Geoff Whitehorn – gitary (1991 – súčasnosť)
- Matt Pegg – basová gitara (1993 – súčasnosť)
- Josh Phillips – organ (1993, 2004 – súčasnosť)
- Geoff Dunn – bicie nástroje (2006 – súčasnosť)
- Bývalí členovia
- Matthew Fisher – organ, spev (1967 – 1969, 1991 – 2003)
- Dave Knights – basová gitara (1967 – 1969)
- Ray Royer – gitary (1967)
- Bobby Harrison – bicie nástroje (1967)
- B.J. Wilson – bicie nástroje, perkusie (1967 – 1977; umrel v roku 1990)
- Robin Trower – gitary, spev (1967 – 1971, 1991)
- Chris Copping – basová gitara, organ (1969 – 1977)
- Dave Ball – gitary (1971 – 1972)
- Alan Cartwright – basová gitara (1972 – 1976)
- Mick Grabham – gitary (1972 – 1977)
- Tim Renwick – gitary (1977, 1991)
- Pete Solley – organ (1977)
- Dee Murray – basová gitara (1977; umrel v roku 1992)
- Dave Bronze – basová gitara (1991 – 1993)
- Mark Brzezicki – bicie nástroje (1991 – 1992, 2000 – 2006)
- Jerry Stevenson – gitary, mandolína (1991)
- Don Snow – organ (1992)
- Ian Wallace – bicie nástroje (1993; umrel v roku 2007)
- Graham Broad – bicie nástroje (1995, 1997)
- Henry Spinetti – bicie nástroje (1996)
Diskografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Štúdiové albumy
- 1967 – Procol Harum
- 1968 – Shine on Brightly
- 1969 – A Salty Dog
- 1970 – Home
- 1971 – Broken Barricades
- 1973 – Grand Hotel
- 1974 – Exotic Birds and Fruit
- 1975 – Procol's Ninth
- 1977 – Something Magic
- 1991 – The Prodigal Stranger
- 2003 – The Well's on Fire[1]
- 2022 – Novum
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c STRONG, Martin C.. The Great Rock Discography. 5th. vyd. Edinburgh : Mojo Books, 2000. ISBN 1-84195-017-3. S. 776 – 777.
- ↑ Johansen, "Procol Harum — Beyond the Pale". p 50
- ↑ Show 49 – The British are Coming! The British are Coming!: With an emphasis on Donovan, the Bee Gees and the Who. [Part 6] : UNT Digital Library [online]. . Dostupné online.
- ↑ "Rock and Roll Hall of Fame nominees announced". CNN. Retrieved 20 October 2012
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Procol Harum
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Procol Harum na anglickej Wikipédii.