Sakura (jap. 桜 alebo 櫻)) je japonské označenie pre čerešňu ako rastlinu a najmä pre jej kvet. Kvet čerešne sa považuje za japonský národný symbol. Typickým predstaviteľom sakury je napríklad čerešňa pílkatá (Prunus serrulata).Pochádza z Japonska. Má malé plody.
Domovom sakury je veľa ázijských štátov, napr. Japonsko, Čína, India, Vietnam a Kórea. Japonsko má mnoho variant sakury (viac ako 200 kultivarov).
Behom obdobia Heian (794–1191) prevzala japonská spoločnosť mnoho zvykov z Číny, vrátane zvyku pozorovania kvetov (japonsky hanami: 花見), kedy cisárska rodina, básnici, speváci a aristokracia najčastejšie oslavovali kvety sakury. V Japonsku boli pestované stromy pre svoj krásu a skrášlenie okolia Kjótskej šľachty najmenej od roku 794. V Číne funkciu sakury pôvodne zastával strom slivky ume (dnes sa zaraďuje medzi druhy marhule), ale v polovici 9. storočí ho nahradila sakura.
Hanami (jap.花見, dosl. sledovanie kvetov), je japonský tradičný zvyk užívať si prechodnú krásu kvetov; kvety ("hana"). Od konca marca do začiatku mája kvitnú čerešne v celom Japonsku a okolo prvého februára na ostrove Okinawa. Predpoveď kvitnutia (桜前線 sakura-zensen) každoročne oznamuje meteorologická stanica a starostlivo ju sledujú tí, ktorí plánujú zažiť hanami, pretože kvety vydržia rozkvitnuté len týždeň alebo dva. V Japonsku existuje aj starodávna forma hanami, ktorá sa namiesto toho nazýva umemi (梅見, slivka). Tento typ hanami je obľúbený medzi staršími ľuďmi, pretože je pokojnejší ako sakura oslavy, ktoré zvyčajne zahŕňajú mladých ľudí a niekedy môžu byť veľmi preplnené a hlučné.
Napriek tomu, že sakura neprodukuje žiadne užitočné ovocie, stala sa kostrou japonskej kultúry a používa sa na západe na reprezentovanie Japonska. V duchovnom zmysle, sakura pripomína divákom, že život je krátky a krásny, rovnako ako čerešňový kvet, ktorý opadne zo stromu po niekoľkých dňoch. Je to najčastejšie používaný symbol mortality vo všetkých typoch umenia. Krásne ružové a biele kvety majú však aj tmavšiu stranu. Sakura bola použitá ako propagandistická symbolika počas druhej svetovej vojny, ale odvtedy si táto kvetina získala lepšiu povesť.[1]
