Japončina

	Japončina; (日本語にほんご, nihongo)
Štáty	Japonsko, Taiwan
Región	Východná Ázia
Počet hovoriacich	okolo 125 miliónov
Poradie	8
Klasifikácia	Japonsko-rjúkjuské jazyky Japončina;
Písmo	japonské písmo kandži; kana (hiragana, katakana);
Postavenie
Úradný jazyk	Japonsko
Jazykové kódy
ISO 639-1	ja
ISO 639-2	jpn
ISO 639-3	jpn
Wikipédia
Adresa	ja.wikipedia.org
	Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
	Jazykový portál

Japončina (日本語にほんご, Nihongo) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, japonské jazyky – je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).

Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.

Písmo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Japonské písmo

Bližšie informácie v hlavnom článku: Prepis z japonského písma do latinky

Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglicizmy.

Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手おんなで – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名かめい).

Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.

Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.

Slovná zásoba

Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.

Gramatika

Rod a číslo

V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生がくせい (študent) → 女子じょし学生がくせい (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山やま (hora) → 山々やまやま (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.

Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.

水みずをください。 Prosím si vodu.

水みずを一いち杯はいください。 Prosím si pohár vody.

水みずを一本いっぽんください。 Prosím si fľašu vody.

Základné numeratívy
	ľudia	malé zvieratá	veľké zvieratá	podlhovasté cylindrické predmety	poháre
Základný tvar	hito・人ひと	hiki・匹ひき	tó・頭あたま	hon・本ほん	hai・杯はい
1	hitori・一人ひとり	ippiki・一いち匹ひき	ittó・一いち頭とう	ippon・一本いっぽん	ippai・一いち杯はい
2	futari・二人ふたり	nihiki・二に匹ひき	nitó・二に頭とう	nihon・二に本ほん	nihai・二に杯はい
3	sannin・三さん人にん	sanbiki・三さん匹ひき	santó・三さん頭とう	sanbon・三さん本ほん	sanbai・三さん杯はい
4	jonin・四よん人にん	jonhiki・四よん匹ひき	jontó・四よん頭とう	jonhon・四よん本ほん	jonhai・四よん杯はい
5	gonin・五ご人にん	gohiki・五ご匹ひき	gotó・五ご頭とう	gohon・五ご本ほん	gohai・五ご杯はい
6	rokunin	roppiki	rokutó	roppon	roppai
7	šičinin	šičihiki	šičitó	nanahon	nanahai
8	hačinin	happiki	hattó	happon	happai
9	kjúnin	kjúhiki	kjútó	kjúhon	kjúhai
10	džúnin	džuppiki	džuttó	džuppon	džuppai

Časy

V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.

Slovosled

Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet – predmet – prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.

Slovosled typu: podmet – predmet – prísudok. Napríklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:

PODMET PREDMET PRÍSUDOK

Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.

Príklad:

Tanaka-san wa ringo o tabemasu. – Pán Tanaka je jablko/jablká.

Tanaka-san wa ringo o tabemasu ka. – Je pán Tanaka jablko/jablká?
田中たなかさんはりんごを食たべますか。

Osobné zámená

Jednotné číslo:

JA

わたくし（Kanji　znak: 私わたし） – používa sa pri formálnych rozhovoroch (číta sa WATAKUŠI)

わたし（私わたし） – používa sa pri bežnom rozhovore (číta sa WATAŠI)

ぼく（僕ぼく） – používajú muži pri bežnom rozhovore (číta sa BOKU)

TY

あなた（貴方あなた） – bežný rozhovor (hovorí sa osobám rovnako alebo nižšie postaveným; číta sa ANATA)

きみ　 – používajú hlavne muži medzi priateľmi (číta sa KIMI)

ON

かれ（彼かれ） (číta sa KARE)

ONA

かのじょ（彼女かのじょ） (číta sa KANODŽO)

Množné číslo:

MY

わたくしたち（私わたしたち） – formálna japončina (číta sa WATAKUŠITAČI)

わたしたち（私わたしたち） – bežná, my všetci vrátane Vás (číta sa WATAŠITAČI)

わたしども（私わたしども） – my sami, nie Vy (číta sa WATAŠIDOMO)

VY

あなたがた（あなた方かた） – rovnako postavené osoby, nižšie postavené (číta sa　ANATAGATA)

きみたち　 – rovnako postavené, nižšie, deti (číta sa KIMITAČI)

ONI

かれら（彼かれら） – keď je aspoň 1 muž v skupine (číta sa KARERA)

ONY

かのじょたち（彼女かのじょたち） (číta sa KANODŽOTAČI)

Číslovky

Čísla napísané v kandži:
0 – 零れい rei
1 – 一いち iči
2 – 二に ni
3 – 三さん san
4 – 四よん jon/ši
5 – 五ご go
6 – 六ろく roku
7 – 七なな nana/šiči
8 – 八はち　hači
9 – 九きゅう　kjú/ku
10 – 十じゅう　džú
100 – 百ひゃく　hjaku
1 000 – 千せん　sen
10 000 – 万まん　man (ičiman)
1 000 000 – 百ひゃく万まん　hjakuman
10 000 000 – 千万せんまん　senman
100 000 000 – 億おく　oku (ičioku)