(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Leucín – Wikipédia Preskočiť na obsah

Leucín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Leucín
Leucín
Leucín
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H13N1O2
Systematický názov Kyselina (2S)-2-amino-4-metylpentánová
Synonymá kyselina 2-aminoizokaprónová, kyselina αあるふぁ-aminoizokaprónová, 2-aminoizokapronát, αあるふぁ-aminoizokapronát
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 131,18 g/mol
pKA 2,33 (karboxyl), 9,74 (amino)
Ďalšie informácie
Číslo CAS L: 61-90-5
SMILES CC(C)C[C@@H](C(=O)O)N
3D model (JSmol) Interaktívny 3D model
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Leucín (skratka Leu alebo L[1]) je esenciálna aminokyselina, ktorá sa vyskytuje v bielkovinách.[2] Je to vetvená aminokyselina, ktorú si telo nedokáže samo syntetizovať z dostupných zdrojov, preto ju živočíchy musia prijímať z potravy. Spolu s izoleucínom a valínom predstavujú okamžitý zdroj energie, pretože sú využiteľné priamo z krvného obehu, odkiaľ prechádzajú do svalových buniek, ktoré chránia a zväčšujú ich objem. Pri niektorých ochoreniach, napríklad chorobe javorového sirupu, sa objavuje v moči.[2]

Leucín je konštitučný izomér izoleucínu. Sú to jediné dve proteinogénne aminokyseliny s rovnakým sumárnym vzorcom, čo komplikuje ich rozlíšenie pri stanovení hmotnostnou spektrometriou peptidov. V takých prípadoch je možné ich súhrnne označiť skratkami Xle[3] alebo J.[3][4]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Nomenclature and Symbolism for Amino Acids and Peptides [online]. iupac.qmul.ac.uk, [cit. 2023-04-07]. Dostupné online.
  2. a b PETRÁČKOVÁ, Věra; KRAUS, Jiří. Akademický slovník cizích slov. [s.l.] : Academia Praha, 1998. ISBN 80-200-0607-9.
  3. a b Codes Used in Sequence Description [online]. www.ddbj.nig.ac.jp, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Selenocysteine [online]. iubmb.qmul.ac.uk, [cit. 2023-06-30]. Dostupné online.