Sulfínová kyselina

Sulfínové kyseliny sú organosírne zlúčeniny, ktoré obsahujú funkčnú skupinu RSO(OH).^[1] Predstavujú medzikrok v oxidačných stupňoch organických zlúčenín síry, ktoré existujú od tiolov (-2) cez sulfénové kyseliny (+2) až po sulfónové kyseliny (+6).^[2]^[3] Konjugované zásady sulfínových kyselín sa označujú ako sulfináty.

Nesubstituovaná kyselina sulfínová, kde R = H, je menej stabilným izomérom kyseliny sulfoxylovej. Obe tieto kyseliny sú nestabilné.

Štruktúra a vlastnosti

Sulfínové kyseliny sú asi tisíckrát kyslejšie než odpovedajúce karboxylové kyseliny. Kým pK_a jednoduchých karboxylových kyselín vo vode je okolo 4, pK_a odpovedajúcich sulfínových kyselín je 1 až 2.^[2]

Sulfínová funkčná skupina má tvar pyramídy, čo znamená, že je táto skupina chirálna.^[2]

Sulfínové kyseliny sú relatívne málo stabilné, často sa izolujú v podobe stabilnejších solí (sulfinátov) s kovmi.^[3]

Reakcie

Sulfínové kyseliny sa zvyčajne pripravujú in situ (počas reakcie) okyslením sulfinátov. Tieto soli možno bežne pripraviť redukciou sulfonylchloridov.^[4] Alternatívnym spôsobom prípravy je reakcia Grignardových činidiel s oxidom siričitým.^[3] Sulfináty s prechodnými kovmi vznikajú zavedením oxidu siričitého do alkylkovových zlúčenín, pričom táto reakcia môže prebiehať cez komplex kov-oxid siričitý.^{[chýba zdroj]}

Sulfínové kyselina bežne podliehajú disproporcionácii. Podobne často dochádza k desulfinácii (štiepeniu oxidu siričitého).^[2]

Význam

Medzi príklady jednoduchých dobre prešstudovaných sulfínových kyselín patrí kyselina fenylsulfínová.^{[chýba zdroj]} Komerčne dôležitou sulfínovou kyselinou je dioxid tiomočoviny, ktorý vzniká oxidáciou tiomočoviny pomocou peroxidu vodika:^[5]

(NH₂)₂CS + 2H₂O₂ → (NH)(NH₂)CSO₂H + 2H₂O

Používa sa napríklad ako činidlo na redukciu disulfidov a hydrogenáciu aldehydov alebo ako bieliace činidlo v papierovom priemysle.^[5]

Medzi ďalšie komerčne dôležité sulfánové kyseliny patrá kyselina hydroxymetylsulfánová, ktorá sa bežne používa ako sodná soľ (HOCH₂SO₂Na). Jej anión sa označuje ako rongalit a používa sa ako redukčné činidlo.^[5]

Biologický význam

Enzým cysteíndioxygenáza premieňa cysteín na cysteínsulfinát.^[6] Následnou dekarboxyláciou vzniká hypotaurín,^[7] ktorého oxidáciou vzniká taurín.^[8]

Referencie

↑ DEVÍNSKY, Ferdinand. Organická chémia. 2. prepracované a doplnené. vyd. Bratislava : Osveta, 2013. ISBN 9788080633882. S. 462.
↑ ^a ^b ^c ^d Sulphinic Acids, Esters and Derivatives. Ed. Saul Patai. [s.l.] : John Wiley & Sons, 1981. ISBN 9780470772270. DOI:10.1002/9780470772270
↑ ^a ^b ^c BULMAN PAGE, Philip C.; WILKES, Robin D.; REYNOLDS, Dominic. 2.03 - Alkyl Chalcogenides: Sulfur-based Functional Groups. Oxford : Elsevier Science, 1995-01-01. DOI: 10.1016/B0-08-044705-8/00156-4. Dostupné online. ISBN 978-0-08-044705-6. S. 113–275.
↑ Whitmore, F. C.; Hamilton, F. H.. Sodium p-Toluenesulfinic Acid. 1922. S. 89. DOI:10.15227/orgsyn.002.0089
↑ ^a ^b ^c Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry. [s.l.] : Wiley, 2003-03-11. (1.) DOI: 10.1002/14356007. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30385-4. DOI:10.1002/14356007.a25_461 (po anglicky)
↑ DOBROTA, Dušan, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. 799 s. ISBN 978-80-8063-444-5. S. 319 – 321.
↑ GUION-RAIN, Marie-Christine; PORTEMER, Christiane; CHATAGNER, Fernande. Rat liver cysteine sulfinate decarboxylase: purification, new appraisal of the molecular weight and determination of catalytic properties. Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Enzymology, 1975-03-28, roč. 384, čís. 1, s. 265–276. Dostupné online [cit. 2024-01-28]. ISSN 0005-2744. DOI: 10.1016/0005-2744(75)90115-1.
↑ SUMIZU, Koichiro. Oxidation of hypotaurine in rat liver. Biochimica et Biophysica Acta, 1962-09-10, roč. 63, čís. 1, s. 210–212. Dostupné online [cit. 2024-01-28]. ISSN 0006-3002. DOI: 10.1016/0006-3002(62)90357-8.

Zdroj

Chemický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sulfinic acid na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[DevinskyOrg-1] DEVÍNSKY, Ferdinand. Organická chémia. 2. prepracované a doplnené. vyd. Bratislava : Osveta, 2013. ISBN 9788080633882. S. 462.

[Patai-2] Sulphinic Acids, Esters and Derivatives. Ed. Saul Patai. [s.l.] : John Wiley & Sons, 1981. ISBN 9780470772270. DOI:10.1002/9780470772270

[:0-3] BULMAN PAGE, Philip C.; WILKES, Robin D.; REYNOLDS, Dominic. 2.03 - Alkyl Chalcogenides: Sulfur-based Functional Groups. Oxford : Elsevier Science, 1995-01-01. DOI: 10.1016/B0-08-044705-8/00156-4. Dostupné online. ISBN 978-0-08-044705-6. S. 113–275.

[4] Whitmore, F. C.; Hamilton, F. H.. Sodium p-Toluenesulfinic Acid. 1922. S. 89. DOI:10.15227/orgsyn.002.0089

[:1-5] Ullmann's Encyclopedia of Industrial Chemistry. [s.l.] : Wiley, 2003-03-11. (1.) DOI: 10.1002/14356007. Dostupné online. ISBN 978-3-527-30385-4. DOI:10.1002/14356007.a25_461 (po anglicky)

[DobrotaLekBioch-6] DOBROTA, Dušan, a kol. Lekárska biochémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2016. 799 s. ISBN 978-80-8063-444-5. S. 319 – 321.

[7] GUION-RAIN, Marie-Christine; PORTEMER, Christiane; CHATAGNER, Fernande. Rat liver cysteine sulfinate decarboxylase: purification, new appraisal of the molecular weight and determination of catalytic properties. Biochimica et Biophysica Acta (BBA) - Enzymology, 1975-03-28, roč. 384, čís. 1, s. 265–276. Dostupné online [cit. 2024-01-28]. ISSN 0005-2744. DOI: 10.1016/0005-2744(75)90115-1.

[8] SUMIZU, Koichiro. Oxidation of hypotaurine in rat liver. Biochimica et Biophysica Acta, 1962-09-10, roč. 63, čís. 1, s. 210–212. Dostupné online [cit. 2024-01-28]. ISSN 0006-3002. DOI: 10.1016/0006-3002(62)90357-8.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]