(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Grécke písmo – Wikipédia Preskočiť na obsah

Grécke písmo

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Grécka abeceda)

Grécke písmo
Klasifikácia
ISO 15924: 200 / Grek
Grécka abeceda
Αあるふぁαあるふぁ alfa Βべーたβべーた beta
Γがんまγがんま gama Δでるたδでるた delta
Εいぷしろんεいぷしろん epsilon Ζぜーたζぜーた zéta
Ηいーたηいーた éta Θしーたθしーた théta
Ιいおたιいおた jota Κかっぱκかっぱ kapa
Λらむだλらむだ lambda Μみゅーμみゅー mí
Νにゅーνにゅー ní Ξくしーξくしー ksí
Οおみくろんοおみくろん omikron Πぱいπぱい pí
Ρろーρろー ró Σσς sigma
Τたうτたう tau Υうぷしろんυうぷしろん ypsilon
Φふぁいφふぁい fí Χかいχかい chí
Ψぷさいψぷさい psí Ωおめがωおめが omega
Staré písmená
digama stigma
héta
san šó
koppa sampi

Grécke písmo (iné názvy: grécka abeceda, alfabeta; po novogrécky ελληνικό αλφάβητο - elliniko alfavito) je najstaršie dodnes používané písmo v Európe. Pochádza z Grécka.

Použitie

[upraviť | upraviť zdroj]

Používa sa takmer výlučne na zápis gréčtiny, grécke písmená sa však používajú aj v iných jazykoch, hlavne v jazykoch, ktoré sa používajú v Grécku, ako arumunčina, arvanitčina a turečtina Karamanlidov. Grécka abeceda sa používa aj na matematické symboly alebo v astronómii na označovanie hviezd.

Dejiny[1]

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod gréckeho písma z fenického je úplne nesporný nielen pre jazykovedcov, ale výslovne ho spomína aj viacero antických (aj gréckych) autorov, ktorí aj priamo uvádzajú (bohužiaľ rôzne) mená konkrétnych Feničanov, ktorí písmo vraj doniesli Grékom. Napríklad podľa jednej legendy písmo Grékom priniesol fenický moreplavec Kadmos. Najstarší zachovaný grécky nápis je z 9. stor. pred Kr..

Pri prevzatí fenickej abecedy Gréci fenické znaky pre spoluhlásky, ktoré v gréčtine nie sú, použili ako znaky pre samohlásky. V 5. stor. pred Kr. mala grécka abeceda 24 znakov, z toho 17 pre spoluhlásky a 7 pre samohlásky. Spočiatku sa písmo písalo sprava doľava, neskôr bustrofedonom a zhruba od 7./6./5. storočia sa už písalo zľava doprava. Spolu so zmenou smeru písania Gréci aj otočili fenické písmená po vertikálnej osi asi o 180 stupňov.

Najstaršia forma gréckeho písma sa volá archaické grécke písma (to sú najstaršie nápisy z Théry, Mélu a Kréty). Z nich sa vyvinuli tzv. východogrécke písma a západogrécke písma. Z východogréckych písem sa vyvinulo klasické grécke písmo. Klasické grécke písmo sa začalo všeobecne používať v 4. storočia pred Kr. Jeho základom bol iónsky variant východogréckeho písma, ktorý sa používal v gréckych maloázijských kolóniách, najmä v Miléte. Z klasického gréckeho písma postupne vzniklo byzantské grécke písmo a z byzantského gréckeho písma vzniklo nielen novogrécke písmo, ale aj slovanské písma. Zo západogréckych písem sa vyvinuli italické abecedy a etruské písmo (a z neho latinské písmo).

Počet artefaktov s nápismi v gréckom písme je pochopiteľne obrovský, našli sa na minciach, vázach, kamenných doskách, pergamenoch, na stenách chrámov, v celom stredomorskom regióne i ďalej. Zachovali sa mnohé rukopisy diel Platóna, Homéra, Sofokla, Euklida alebo Archimeda. Gréci písmo tesali do kameňa, písali na papyrus, pergamen štetcom alebo písacou tyčinkou.

Transkripcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Transkripcia gréčtiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.

Prehľad gréckych znakov

[upraviť | upraviť zdroj]
Písmeno Názov Výslovnosť Zodpovedajúce fenické
písmeno 		Transkripcia do latinky
grécky slovensky humanistická
(Erazmova) 		novogrécka klasická novogrécka
Αあるふぁ αあるふぁ ἄλらむだφふぁいαあるふぁ alfa [a] [aː] [a] Aleph álef a
Βべーた βべーた βべーたῆτたうαあるふぁ beta [b] [v] Beth bét b v
Γがんま γがんま γάμμα gama [g] [ʝ] pred [e̞] alebo [i]; inak [ɣ] Gimel gimel g g, j
Δでるた δでるた δέλτα delta [d] [ð] Daleth dalet d (alebo dh)
Εいぷしろん εいぷしろん ἒ ψιλόν epsilon [e] [e̞] He he e
Ζぜーた ζぜーた ζぜーたῆτたうαあるふぁ zéta [zd], neskôr [zː] [z] Zayin zajin z
Ηいーた ηいーた ἦτたうαあるふぁ éta [ɛː] ([h]) [i] Heth chet é i
Θしーた θしーた θしーたῆτたうαあるふぁ théta [tʰ] [θしーた] Teth tet th
Ιいおた ιいおた ἰῶτたうαあるふぁ jota [i] [iː] [i], [j] Yodh jód i
Κかっぱ κかっぱ κάππα kapa [k] [c] pred [e̞] a [i]; inak [k] Kaph káf k
Λらむだ λらむだ λάμβδα lambda [l] [l] Lamedh lámed l
Μみゅー μみゅー μみゅーῦ mí [m] [m] Mem mem m
Νにゅー νにゅー νにゅーῦ ní [n] [n] Nun nún n
Ξくしー ξくしー ξくしーῖ ksí [ks] [ks] Samekh sámech x x (alebo ks)
Οおみくろん οおみくろん ὄ μικρόν omikron [o] [o̞] Ayin ajin o
Πぱい πぱい πぱいῖ pí [p] [p] Pe pe p
Ρろー ρろー ῥῶ ró [r], [r̥] [ɾ] Resh reš r (ῥ: rh) r
Σしぐま σしぐま
ς (koncové) 		σしぐまῖγがんまμみゅーαあるふぁ sigma [s] [s] Shin šín s s
Τたう τたう τたうαあるふぁῦ tau [t] [t] Taw taw t
Υうぷしろん υうぷしろん ὒ ψιλόν ypsilon ([u]) [y] [yː] [i] z Waw waw y (medzi spoluh.) y, v, f
Φふぁい φふぁい φふぁいῖ fí [pʰ] [f] pôvod nejasný f f
Χかい χかい χかいῖ chí [kʰ] ([ks]) [ç] pred [e̞] a [i]; inak [x] ch ch
Ψぷさい ψぷさい ψぷさいῖ psí [ps] [ps] ps
Ωおめが ωおめが ὦ μέγα omega [ɔː] [o̞] Ayin 'Ayin ó o

Podrobná tabuľka dávnych znakov

[upraviť | upraviť zdroj]
Písmeno Zodpovedajúce fenické
písmeno 		Názov Transkripcia do latinky Výslovnosť
slovensky klasicky novogrécky
Waw waw digama ϝαῦ δίγαμμα w [w]
stigma – σしぐまτたうῖγがんまμみゅーαあるふぁ st [st]
Heth chet héta ἧτたうαあるふぁ ήτα h [h]
Tsade sáde san ϻάν σάν s [s]
Qoph kóf koppa ϙόππα κόππα k [k]
Tsade sáde sampi – σαμπί ss [sː], [ks], [ts]
Shin šín šó – – š [ʃ]

Unicode

[upraviť | upraviť zdroj]

V kódovaní elektronického typografického systému Unicode sú znaky gréckej abecedy umiestnené v rozsahu U+0370–U+03FF hexadecimálne. Okrem moderných a klasických znakov, ktoré patria ku gréckej abecede, sa tu nachádza aj sedem koptských grafém, každá v dvoch tvaroch (U+03E2–U+03EF). V rozsahu U+1F00–U+1FFF sa nachádza rozšírenie gréckej sady o znaky s klasickou diakritikou.

Grécka abeceda a koptské rozšírenie
(Greek and Coptic)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+037x Ͱ ͱ Ͳ ͳ ʹ ͵ Ͷ ͷ     ͺ ͻ ͼ ͽ ;  
U+038x         ΄ ΅ Ά · Έ Ή Ί   Ό   Ύ Ώ
U+039x ΐ Αあるふぁ Βべーた Γがんま Δでるた Εいぷしろん Ζぜーた Ηいーた Θしーた Ιいおた Κかっぱ Λらむだ Μみゅー Νにゅー Ξくしー Οおみくろん
U+03Ax Πぱい Ρろー   Σしぐま Τたう Υうぷしろん Φふぁい Χかい Ψぷさい Ωおめが Ϊ Ϋ ά έ ή ί
U+03Bx ΰ αあるふぁ βべーた γがんま δでるた εいぷしろん ζぜーた ηいーた θしーた ιいおた κかっぱ λらむだ μみゅー νにゅー ξくしー οおみくろん
U+03Cx πぱい ρろー ς σしぐま τたう υうぷしろん φふぁい χかい ψぷさい ωおめが ϊ ϋ ό ύ ώ Ϗ
U+03Dx ϐ ϑ ϒ ϓ ϔ ϕ ϖ ϗ Ϙ ϙ Ϛ ϛ Ϝ ϝ Ϟ ϟ
U+03Ex Ϡ ϡ Ϣ ϣ Ϥ ϥ Ϧ ϧ Ϩ ϩ Ϫ ϫ Ϭ ϭ Ϯ ϯ
U+03Fx ϰ ϱ ϲ ϳ ϴ ϵ ϶ Ϸ ϸ Ϲ Ϻ ϻ ϼ Ͻ Ͼ Ͽ
Rozšírenie gréckej abecedy
(Greek Extended)
Unicode.org tabuľka (PDF)
  0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 A B C D E F
U+1F0x ἀ ἁ ἂ ἃ ἄ ἅ ἆ ἇ Ἀ Ἁ Ἂ Ἃ Ἄ Ἅ Ἆ Ἇ
U+1F1x ἐ ἑ ἒ ἓ ἔ ἕ     Ἐ Ἑ Ἒ Ἓ Ἔ Ἕ    
U+1F2x ἠ ἡ ἢ ἣ ἤ ἥ ἦ ἧ Ἠ Ἡ Ἢ Ἣ Ἤ Ἥ Ἦ Ἧ
U+1F3x ἰ ἱ ἲ ἳ ἴ ἵ ἶ ἷ Ἰ Ἱ Ἲ Ἳ Ἴ Ἵ Ἶ Ἷ
U+1F4x ὀ ὁ ὂ ὃ ὄ ὅ     Ὀ Ὁ Ὂ Ὃ Ὄ Ὅ    
U+1F5x ὐ ὑ ὒ ὓ ὔ ὕ ὖ ὗ   Ὑ   Ὓ   Ὕ   Ὗ
U+1F6x ὠ ὡ ὢ ὣ ὤ ὥ ὦ ὧ Ὠ Ὡ Ὢ Ὣ Ὤ Ὥ Ὦ Ὧ
U+1F7x ὰ ά ὲ έ ὴ ή ὶ ί ὸ ό ὺ ύ ὼ ώ    
U+1F8x ᾀ ᾁ ᾂ ᾃ ᾄ ᾅ ᾆ ᾇ ᾈ ᾉ ᾊ ᾋ ᾌ ᾍ ᾎ ᾏ
U+1F9x ᾐ ᾑ ᾒ ᾓ ᾔ ᾕ ᾖ ᾗ ᾘ ᾙ ᾚ ᾛ ᾜ ᾝ ᾞ ᾟ
U+1FAx ᾠ ᾡ ᾢ ᾣ ᾤ ᾥ ᾦ ᾧ ᾨ ᾩ ᾪ ᾫ ᾬ ᾭ ᾮ ᾯ
U+1FBx ᾰ ᾱ ᾲ ᾳ ᾴ   ᾶ ᾷ Ᾰ Ᾱ Ὰ Ά ᾼ ᾽ ι ᾿
U+1FCx ῀ ῁ ῂ ῃ ῄ   ῆ ῇ Ὲ Έ Ὴ Ή ῌ ῍ ῎ ῏
U+1FDx ῐ ῑ ῒ ΐ     ῖ ῗ Ῐ Ῑ Ὶ Ί   ῝ ῞ ῟
U+1FEx ῠ ῡ ῢ ΰ ῤ ῥ ῦ ῧ Ῠ Ῡ Ὺ Ύ Ῥ ῭ ΅ `
U+1FFx     ῲ ῳ ῴ   ῶ ῷ Ὸ Ό Ὼ Ώ ῼ ´ ῾  

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KRUPA, Viktor; GENZOR, Jozef. Písma sveta. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1989. 358 s. (Malá moderná encyklopédia.) ISBN 80-215-0011-5. S. 212-225.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řecká abeceda na českej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Grécke_písmo&oldid=7804534“