Ymnos eis tin Eleftherian

Ύμνος εις τたうηいーたνにゅー Ελευθερίαν Ymnos eis tin Eleftherian
Hymna	Grécko  Cyprus
Slová	Dionýsios Solomós, 1823
Hudba	Nikolaos Mantzaros, 1828
Prijaté	1865  1966
Ýmnos eis tīn Eleftherían Inštrumentálna verzia

Štátne hymny sveta

Európa Belgicko - Bielorusko - Bosna a Hercegovina - Bulharsko - Cyprus - Česko - Čierna Hora - Dánsko - Estónsko - Fínsko - Francúzsko - Grécko - Chorvátsko - Írsko - Macedónsko - Maďarsko - Malta - Nemecko - Poľsko - Rakúsko - Rumunsko - Rusko - Slovensko - Spojené kráľovstvo - Španielsko - Švajčiarsko - Turecko - Ukrajina - Vatikán   Ázia Afganistan - Bhután - Čína - Izrael - Kórea - Mongolsko - Sýria - Turkménsko - Vietnam   Severná Amerika Kanada - USA - Dominikánska republika - Jamajka - Kuba   Južná Amerika Brazília   Afrika Benin - Kamerun - Južná Afrika - Sv. Tomáš a Princov ostrov   Austrália a Oceánia Nauru - Tuvalu   Ďalšie Európska hymna - Esperanto - Buriatsko - Česko-Slovensko - Kirgizská SSR - Nemecká demokratická republika - Prvá slovenská republika - Rakúsko-Uhorsko - Sovietsky zväz

Ymnos eis tin Eleftherian, katharevusa: Ύμνος εις τたうηいーたνにゅー Ελευθερίαν (Ymnos eis tin Eleftherian), slov. Hymna za slobodu, Óda na slobodu alebo Chválospev slobode je grécka hymna, neskôr i cyperská.

Dejiny hymny

Grécka hymna pochádza z básne, ktorá by sa slovensky dala vzletne preložiť ako „Chválospev slobode“. Eleftheria (Sloboda) je dodnes obľúbené grécke ženské meno, ktoré sa vzťahuje k starovekej Aténe. Báseň obsahujúcu 158 veršov napísal vtedy ešte mladý národný básnik Dionysios Solomós, ktorého inšpiroval boj gréckeho národa v revolúcii roku 1821. Hymna ospevuje hrdinstvo gréckych bojovníkov, popisuje ich utrpenie a obetavosť, odsudzuje politiku mocností voči Grécku.

O sedem rokov neskôr známy hudobník, Nikolaos Mantzaros, zložil hudbu. Dielo si získalo obľubu a priazeň gréckeho kráľa Ottona I. ktorý odmenil oboch autorov. Avšak oficiálnou hymnou zostala naďalej nemecká cisárska hymna. Až po abdikácii kráľa parlament prijal za hymnu dielo Soloma a Mantzara. Melódia piesne je zvláštnym netypickým metrom, ktorý pochádza z ľudového tanca tsamiko.

V roku 1865 zaviedol grécky kráľ Juraj I. štátnu hymnu Grécka. Guinessova kniha rekordov ju uvádza ako najdlhšiu pieseň tohoto druhu (158 veršov). Spieva sa však iba prvá sloha. Od roku 1966 je Ymnos eis tin Eleftherian zároveň hymnou Cypru. Cyperskí Turci sa však hlásia k hymne tureckej. Východiskom z tejto situácie môže byť oznamovaná zmena najdôležitejšej národnej piesne.

Text a slovenský preklad hymny

Keď sa hymna spieva posledné dva verše sa opakujú 3-krát.

Originálny text	Transliterácia	Slovenský preklad
Ύμνος εις τたうηいーたνにゅー Ελευθερίαν Σしぐまεいぷしろん γνωρίζω αあるふぁπぱいοおみくろん τたうηいーたνにゅー κόψη, τたうοおみくろんυうぷしろん σπαθιού τたうηいーたνにゅー τρομερή Σしぐまεいぷしろん γνωρίζω αあるふぁπぱいοおみくろん τたうηいーたνにゅー όψη, πぱいοおみくろんυうぷしろん μみゅーεいぷしろん βιά μετράει τたうηいーた γがんまηいーた Αあるふぁπぱい' τたうαあるふぁ κόκκαλα βγαλμένη, τたうωおめがνにゅー Ελλήνων τたうαあるふぁ ιερά. Κかっぱαあるふぁιいおた σしぐまαあるふぁνにゅー πρώτα ανδρειωμένη, Χαίρε, Ώ χαίρε ελευθεριά!	Ymnos eis tin Eleftherian Se gnorízo apo tin kópsi, tou spathioú tin tromerí. Se gnorízo apo tin ópsi, pou me viá metráei ti gi. Ap' ta kókkala vgalméni, ton Ellínon ta ierá. Kai san próta andreioméni, Chaíre, Ó chaíre eleftheriá!	Hymna za slobodu Poznávam ťa podľa meča, čo má ostrie hrozivé, poznávam ťa podľa očí, čo merajú silou zem. Ty z posvätných kostí Grékov bola si nám vyňatá a jak dávno statočná buď pozdravená, sloboda!

Pozri aj

• Grécko
• Vlajka Grécka
• Štátny znak Grécka

Externé odkazy

• Michał Bzinkowski, Eleuthería ē Thánatos!, The idea of freedom in modern Greek poetry during the war of independence in 19th century. Dionysios Solomos’ “Hymn to Liberty” (po anglicky)
• Neugriechische Volksgesänge, Johann Matthias Firmenich (knihy Google)
• Hymna zo všetkými 158 veršami (po grécky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Řecká hymna na českej Wikipédii a Kyperská hymna na českej Wikipédii.